Advent, deň 20.
A už tu máme piatok.
O týždeň tu máme Vianoce.
Často rozmýšľam o tom, ako my ľudia fungujeme.
Stále sme v očakávaní niečoho.
Čo má prisť.
Čo tu ešte nie je.. ale už bude, zajtra, alebo pozajtra, alebo o rok.
Naše myšlienky sú stále nasmerované na niečo, čo je v budúcnosti, čo sa ešte neudjalo, ale sa len udeje.
Naša myseľ je stále orientovaná do budúcnosti.
A keď nastene chviľa, keď TO čo sme tak ocakávali príde a naše emócie sú na bode varu... a rovnako rýchlo sa aj ochladia.
A to je všetko ?
Je to toto , na čo sme čakali, nie je to viac len , toto?
Často zabúdame na jednu vec.
Zabúdame na to, že najdolezitejšie nie je čo sa odohrá zajtra, nas ciel.
Najdoležitejsie je , čo sa odohráva dnes, na ceste do ciela.
Dnes je piatok a ja som pracovala celý týždeň.
Som unavená.
Cez nase čakanie na Vianoce si dnes večer sadneme spolu doma, zohrejeme si glög.. akési varené víno bez alkoholu, a budeme jesť perníčky.
Nech sa páči, ponúknite sa, ..
Užite si dnešný večer ,snažte sa bez zhonu stráviť večer, zastavte sa na vašej ceste k Vianociam a uvedomte si cestu, dnešný deň.
A medzitým, ako si popíjate varené víno, alebo niečo iné, vypočujte si túto peknú vianočnú pieseň.
Dovidenia,
Angelzuz.
